POTULKY KORZIKOU

VYRÁŽAME. Napriek problémom a odchodu plánovanému už v pondelok, vyrážame poslednú júlovú stredu na Korziku. Koho by napadlo, že náš mladší syn dostane pred cestou angínu. Ale naštastie lieky zabrali a s požehnaním lekárky odchádzame v stredu ráno smer Korzika. Keďže máme menší sklz, všetky zastávky po ceste do Livorna musia ísť bokom a našou úlohou je bezpečne sa dostať vo štvrtok večer do prístavu v Livorne.

Prvú noc trávime v kempe blízko Udine, v malej obci Fagagna. Do kempu Borgo Terra Village prichádzame v neskorých večerných hodinách. Pri vchode nás privíta recepčná, vysvetlí kde máme zaparkovať a tiež nám povie základné pravidlá kempu. Na neskoré príchody sú tu zvyknutí, keďže kemp väčšinou využívajú kemperi na prespatie po ceste smerom na juh alebo naopak, keď sa z juhu vracajú. Kemp je maličký, je v ňom pár parciel. Čo je ale dôležité, kúpeľňa s WC sú nové, čisté, voňavé. Čo viac si môže jeden karavanista priať. Až kým si neskoro večer nevšimnem na staršom synovi, že má sklené oči a asi angína preskočila aj na neho. Začínam pochybovať, či v ceste pokračovať alebo sa vrátiť domov. Ráno múdrejšie večera. Uvidíme.

Druhý deň ráno rýchle raňajky, starší vyzerá v poriadku, ešte si prevolám rýchlo s lekárkou, v miestnej lekárni doplníme čo treba a vyrážame smer prístav Livorno. Cieľ cesty je jasný, zostáva nám len sa prepraviť do čarovnej časti talianskeho Toskánska a večer sa nalodiť na trajekt. Trajekt síce vyplýva až ďalší deň ráno, ale my máme radi kľudné cestovanie a radi si aj pospíme, zvolili sme si teda možnosť "Nautelu". Nautel nám ponúka možnosť sa večer pred plavbou nalodiť na trajekt, ubytovať sa v lodnom "hoteli" a ráno bez akéhokoľvek zhonu, s už naloženým autom, vyraziť smer Korzika.

Večer parkujeme autá na trajekte. Pre svoju cestu sme si vybrali spoločnosť Corsica Ferries. Z Livorna pláva do Bastie ešte Moby Lines, ale ten v čase rezervácie neponúkal komfort hotela na lodi. Pri vjazde na trajekt chytíme strechou nesprávne sklopenú plošinu, ktorá slúži pre vjazd na vyššie poschodie. Chyba obsluhy, plošina bola v uhle, ktorú šofér nemohol vidieť , napriek tomu že parkoval podľa pokynov a navigácie obsluhy trajektu. V streche je diera veľká ako päsť. Vybieham z auta, šľapky čo mám obuté ostanú na zemi, roztrhli sa. Nemám silu, na pána čo to spôsobil, ani kričať. Bosá ho nasledujem do kancelárie , kde vypíšeme papiere pre poisťovňu a nám neostáva iné, ako veriť, že ďalší deň nebude pršať. Budeme musieť vymyslieť nejakú dočasnú záplatu, lebo v takomto stave strecha cestu domov nevydrží. Šťastie v nešťastí, diera nie je obrovská. Ubytovávame sa v 4 lôžkovej kajute "Nautelu" a mňa zrazu prepadne pocit, či sme to fakt radšej nemali otočiť a vrátiť sa domov. Už je tých problémov po ceste viac než dosť a to ešte nie sme ani na mieste. Mali sme radšej zostať doma? Ešteže je môj muž taký kľuďas, pozerá na mňa s tým jeho bezstarostným pohľadom, objíme ma a ukľudní. Vraj len preháňam a všetko dobre dopadne. Ideme teda na večeru a do lobby si zahrať karty, nech nám čas rýchlejšie ubehne. 

Noc bola našťastie kľudná. Tretí deň ráno sa prebúdzame v lodnej kajute za zvuku lodnej sirény. Tá hlási, že autá sa už nalodili a o chvíľu vyrážame smer Korzika. Z okna kajuty máme výhľad na celý prístav v Livorne a na posledné autá, ktoré vchádzajú do lode. Po opustení livornského prístavu sa rozhodneme zájsť do reštaurácie na raňajky a potom už si len užívame ničím nerušenú plavbu. Výhodou ubytovania v Nauteli je aj to, že počas plavby stále môžeme využívať kajutu a tak padne vhod opustiť preplnenú palubu a ísť sa natiahnuť. Po 4 a pol hodinách kotvíme v prístave mesta Bastia na Korzike. Opúšťame loď a hor sa objavovať ostrov. V Bastii hľadáme ako prvé obchod pre domácich kutilov, nech môžeme opraviť strechu. Kúsok od prístavu je market, tak skúsime šťastie najprv tam. Našťastie sa nás ujal ochotný predavač a ukázal nám domáci set na opravu laminátových povrchov. V duchu si hovorím, že asi tie bedekre zase raz klamali, Korzičania sú milí a ochotní pomôcť. Potom už naša cesta vedie smer Camping Merendella, ktorý sa nachádza 45 minút od prístavu v Bastii.

Ďalší deň trávime celý v kempe Camping Corse bord de mer Merendella. Je to 4* kemp situovaný priamo pri mori 45 minút od prístavu v Bastii. Svojou polohou je priamo predurčený na objavovanie ostrova. Je to veľký kemp, so všetkým vybavením čo 4* kemp podľa nás má mať. Bazény, tobogany, detské ihriská, animačný program po celý deň, fitness centrum. Každý si nájde to svoje. Negatívom je, že napriek tomu, že je kemp priamo na pláži, pláž je na korzické pomery zlá. Pri vstupe do vody treba prekonať klzké kamene a určite odporúčame topánky do vody. Sociálne zariadenia sú tiež trochu slabšie, ako je európsky štandard dobrého kempu. Teplá voda tečie len ráno a WC by tiež zniesli trochu viac upratovania. Aj napriek týmto negatívam, je tento kemp dobrým útočiskom a východiskovým bodom pri objavovaní ostrova.

Objavovanie ostrova je to, prečo sme sem prišli. Máme síce len pár dní, ale pokúsime sa objaviť čo najviac zákutí. Ďalšie ráno preto vyrážame smer Bonifacio. Najjužnejšie mesto ostrova. Cesta smer na juh je veľmi vyťažená a my sa dostávame do zápchy. Jednu zápchu opustíme a o chvíľu už sme zase v ďalšej. Týmto sa nám cesta predĺžila o pár hodín a do Bonifacia sme v tento deň nedorazili. Uvarený z auta volíme cestu menšieho zla a končíme na jednej z najznámejších pláží ostrova – Plage de Palombaggia. Vjazd na pláž je trochu obtiažnejší, dopravu riadi semafór. Mali sme štastie, prichádzame ako jedno z posledných áut, ktoré dole na pláž pustili. Ostatní, žiaľ, musia zaparkovať hore na ceste a na pláž sa dostať strmým kopcom po vlastných. Nás ale čaká pláž s bielym pieskom a tyrkysová teplá voda. Raj na zemi. Voda je teplá, vstup do nej pozvolný, vhodný aj pre najmenších. Ešte rýchly obed v miestnom bufete a presúvame sa ďalej. Popoludní sa okúpeme na pláži Plage de Santa Giulia. Ani tá nesklamala, a napriek tomu že nie je v bedekroch označovaná ako jedna z top pláží Korziky, myslím že svojou krásou určite prekonala Pallombaggiu.

Poučený z predchádzajúceho dňa, vyrážame ďalšie ráno v skorých ranných hodinách na potulky ostrovom. V dedinke San Nicolao sa zastavíme v miestnej kaviarni na raňajky. Bol by hriech neochutnať francúzsky croissant a nevypiť si kávičku s miestnymi.

Pred našou cestou sme veľa plánovali, hľadali informácie o ostrove a snažili sa navnímať najviac informácií ako sa dalo. Čo sa korzickej nátury týka, očakávania sme mali, oproti realite, mierne. Korzičania sú veľmi priateľskí, ochotní pomôcť. Sú ale taktiež hrdí na ostrov, z ktorého pochádzajú. Angličtinou u nich moc nepochodíte. Ak ale vidia snahu, že človek sa snaží s nimi prehovoriť aspoň zdvorilostne niečo po francúzsky, ich správanie sa ihneď zmení a radi sa s Vami dohodnú lámanou angličtinou. To sú tie momenty, kedy som vďačná za tých pár hodín francúzštiny na strednej škole.

Posilnení dobrou kávou smerujeme na celodenný výlet na poloostrov Cap Corse. Svoju cestu začíname na západnej strane polostrova. Úplný opak ako odporúčajú všetky bedekre, a my odporúčame tento smer. Tie výhľady stoja za to. Prechod z východu na západ absolvujeme po kľukatej horskej ceste D80. Na vrchu je parkovisko s pamätníkom k oslobodeniu Korziky a krásny výhľad. Na východnej strane Bastia, na západnej záliv Saint-Florent. Prechádzame kľukatými pobrežnými cestami na západe poloostrova, s krásnymi výhľadmi. Keď nás zaujme nejaké miesto, stojíme, okúpeme sa alebo len tak obdivujeme krásy ostrova. Dostávame sa až na najsevernejší bod poloostrova, ktorým je malebná dedinka Barcaggio. Pozor, prístup do dediny je po strmej lesnej ceste, na začiatku ktorej je zákazová tabuľa pre karavany. Dedinka sama o sebe je tak malá a úzka, že karavan by sa v nej nemal ani ako otočiť. Dole v dedinke je maličký prístav a lokálna reštaurácia, v ktorej ochutnáme tradičné korzické hovädzie a vynikajúcu rybu. Ponuka v rýb je presne taká, ako sa na malú rybársku dedinu patrí. Nájdete v nej rybie pokrmy "všehodruhu". Našim cieľom je ale pláž Barcaggio, ktorá je spomínaná vo všetkých cestovateľských blogoch ako pláž, na ktorej sa pomedzi turistov motajú kravy. Prichádza veľké sklamanie. Pláž je síce krásna, veľká. No je aj plná turistov a kravy sme teda na nej nenašli žiadne. Možno len nejaké "pozostatky" z nich. Opúšťame teda toto miesto a smerujeme na pláž Tamarone, ktorá sa nachádza už na východnej strane poloostrova. Prístup na pláž je náročnejší. Prejdeme mestom Macinaggio, obídeme mestskú pláž a nasledujeme šípky so značením Plage de Tamarone. Prechádzame okolo malého kempu (Camping de la Plage U stazzu) po prašnej ceste. Chvíľami sme presvedčení, že ideme zle a toto určite nemôže byť tá správna cesta. Oplatí sa vydržať. Za miernou zákrutou sa objaví krásny záliv. Parkujeme auto a do podvečerných hodín len oddychujeme v tomto malom kúsku raja. Cestou späť do kempu prechádzame Bastiou a radi by sme si ju pozreli aj mimo okien auta. V meste sa však konajú slávnosti a nie je možné nájsť miesto na parkovanie. Počas hľadania parkoviska urobíme dvarkát okruh starým mestom, a keď sa nám aj napriek tomu parkovanie nepodarí nájsť, odchádzame s pocitom, že možno nabudúce... .

Predposledný deň na ostrove vyrážame z kempu opäť skoro ráno. Dnes je to smer západ. Aby sme sa tam mohli dostať, musíme zdolať cesty pozdĺž korzických hôr. Cesty sú lemované riekami, v ktorých sa tí odvážnejší aj kúpu. My sme odvahu nenabrali a len spoza okna auta obdivujeme krásu divokej korzickej prírody. Dych berúce výhľady na najvyššie kopce, malebné horské dediny...

...prichádzame na najzápadnejší bod Korziky. Mys Pointe de la Parata s výhľadom na krásnu janovskú vežu. Fotopauza, zmrzlina a rýchlo sa ovlažiť v tomto horúcom počasí. Tentokrát si vyberáme pláž Plage Terre Sacrée. Také malé európske Seychelly. Voda na západnom pobreží je ale o niečo chladnejšia ako tá na východe ostrova.

Ajjacio je náš posledný cieľ. Rodné mesto Napoleona, hlavné mesto Korziky. V meste sa koná festival. Cesty sú pouzatvárané, okolo pamätníka sú zábrany a nedá sa k nemu dostať. Čo by sme to ale boli za turistov, keby sme si neporadili. A teda, aj keď iba spoza plota, ale Napoleona sme videli. Návšteva Korziky bola úspešná, ukázali sme deťom opäť kúsok z európskej histórie.

Vnútrozemím sa vraciame späť. Navigácia sa rozhodne nás poslať inou cestou ako sme prišli. Uprostred lesov nám zrazu začne haprovať koleso a musíme zastaviť. Stojíme na parkovisku hotelového rezortu, ktorý je oázou pokoja uprostred Korzických hôr. Ak sa raz na Korziku vrátime, som presvedčená, že aspoň jednu noc strávime v tomto rezorte Hotel – Restaurant & Spa E Caselle. Mohol by to byť dobrý východiskový bod na turistiku...

Posledný deň už len oddychujeme v kempe, kúpeme sa, balíme... zajtra skoro ráno vyrážame smer pevnina.

Cesta do prístavu bola kľudná. Premávka nebola taká hustá, ako sme videli posledné dni. Prichádzame do prístavu a staviame sa do rady na nalodenie. Nalodenie na trajekt je pre mňa vždy dobre fungujúca logistická operácia, všetko šľape ako hodinky. Auto nechávame zaparkované v podpalubí a my si ideme dať kávičku hore. Čaká nás 5 hodinová cesta. To ale ešte nevieme, aké prekvapenie nás bude čakať o chvíľu. Dlhý čas na trajekte si krátime na vonkajšej palube a pozeráme sa na vzďaľujúcu sa Korziku, keď tu zrazu z vody začnú vyskakovať delfíny. Krásna rozlúčka s Korzikou. Nie nadarmo je druhým názvom Korziky "Ile de Beaute" (Ostrov krásy).

Do Livorna prichádzame večer. Nemáme veľa času sa niekam presunúť a preto volíme kemp v blízkosti Livorna. Pôvodne sme mali nájdený New Camping Le Tamerici ale nevedeli sme, že sú 2 kempy v blízkosti s tým istým názvom a s navigáciou sme skončili v Camping Tamerici. Starší kemp, ktorý stačí na prespatie.

Ráno vyrážame na cesty. Keďže máme teraz o jeden deň navyše ako cestou na Korziku máme čas ešte na dve zastávky. Prvý augustový víkend :D nás napadlo, že po ceste prespíme v Lignano Sabbiadoro. Počas jazdy hľadám kempy, ale všetky majú pre mňa odpoveď, že sú komplet obsadené. Až potom mi došlo, že hľadáme ihlu v kope sena na vrchole sezóny. Šťastena sa ale usmiela aj na nás a v Lignane v kempe Sabbiadoro Camping našli pre nás miesto na jednu noc. Kemp je veľký, sociálky čisté. Ale tak málo priestoru a natlačených kempistov na sebe som ešte nezažila. Len tu si človek uvedomí, prečo má rád malé rodinné kempy kde je pár parciel a ráno Vám domáci popraje dobré rano.

Našou poslednou zastávkou po ceste domov bol camp spojený s kúpeľmi v Lenti v Maďarsku. Príjemný kemp s čistými sociálnymi zariadeniami s priamym vstupom na termálne kúpalisko, ktoré sme ráno mali len pre seba. Na kúpalisku už je vidieť zub času, ale aj tak bol čas strávený v ňom príjemným spestrením našej cesty. Po dvoch týždňoch na cestách sme privítali aj možnosť objednať si polpenziu v hoteli, ktorí patrí k termal parku. Keď za vás niekto pripraví večeru aj raňajky po 2 týždňoch v aute, bolo na nezaplatenie.

Tu končí naše putovanie po Korzike. Prešli sme 5 štátov, najazdili 2200 km a s pocitom vďaky sme sa vrátili cez nový most v Komárne domov. Niekedy sa len netreba dať odradiť nástrahami, ktoré na nás číhajú, lebo na konci cesty nás môže čakať krásny cieľ.